Ako sa vyrovnať so smútkom zo straty blízkej osoby

Ako sa vyrovnať so smútkom zo straty blízkeho

O pár dní tu máme Dušičky, Sviatok všetkých svätých. Opäť spomíname na svojich blízkych, svojich predkov, priateľov, či známych. Nikdy sa nevrátia a zostanú žiť v našich spomienkach, pokiaľ sa aj my nepominieme. Uctievame si ich pamiatku a myslíme na spoločné zážitky.

Dnes aj my pochovávame blízkeho človeka a je nám veľmi smutno. Inšpirovala ma to k napísaniu tohto článku, ako sa vyrovnať so smútkom a čo nám v týchto chvíľach pomáha. Prinášam pár tipov, ktoré u nás fungujú.

1. Nechajte priestor smútku, trúchleniu a plaču. Ak prídeme o svojho blízkeho, je to pre nás veľmi bolestná a obrovská strata. Nie je dobré smútok a slzy potláčať. Nie je to hanba, patrí to k situácii. Nerozpakujete sa, ani keď Vás emócie prepadnú nečakane. Počítajte s tým, že sa budú vynárať staré spomienky a spúšťačom môže byť všeličo – stará pieseň, známe miesto, film, jedlo, kniha...

 2. Smúťte spoločne. Spoločné trúchlenie má svoj zmysel. Spoločné objatia Vám dodajú silu. V spoločnosti rodiny a priateľov nájdete pochopenie, môžete sa vyrozprávať zo svojich pocitov alebo môžete len tak sedieť, počúvať hudbu a cítiť s ostatnými. Uvedomte si, že ste v tom spolu, že aj oni to cítia podobne.

3. Prijmite ponúkanú pomoc. Ľudia z Vášho okolia Vám budú pravdepodobne chcieť uľahčiť Vašu situáciu. Prijmite ponúkanú pomoc. Niekto sa ponúkne, že vybaví formality ohľadom pohrebu, niekto poupratuje, prinesie nákup, či navarí. Možno Vám v práci ponúknu viac voľna, ako je povolené zákonom. Neodmietajte to a nehrajte sa zbytočne na hrdinu. Každá pomoc príde vhod. A toto sú tie situácie, keď máme možnosť sa prejaviť ako ľudia.

4. Odpusťte sebe. Verte, že Váš blízky Vám celkom iste už odpustil. Ak ste mu nestihli niečo dôležité povedať, sadnite si niekde na pokojné miesto a urobte to. Vyrozprávajte sa mu, prípadne to napíšte na papier. Ak máte pocit, že ste urobili niečo nepekné a nezachovali ste sa fér, povedzte mu to teraz. Vypusťte myšlienky a pocity a nezožierajte sa nimi.

5. Venujte sa tvorbe. Venujte sa činnostiam, ktoré Vám pomôžu spracovať smútok vo Vás. Ak vo Vás drieme umelec a máte pocit, že by ste mali niečo namaľovať, zahrať nejakú skladbu, spievať nejakú pieseň, stvárniť svoj smútok tancom, napísať báseň a pod., urobte to, uľaví sa Vám. Pretavte smútok do tvorby, dajte mu reálne kontúry, buďte kreatívny, budete sa cítiť lepšie.

6. Choďte do prírody. Príroda je mocná čarodejka. Navštívte park, lesík, kúsok prírody. Nájdite si tam pokojné miesto, pozorujte okolie, čo sa deje vôkol Vás, Spieva vtáčik, padajú listy, lezie chrobák, na pavučine je rosa... Všetko má v živote svoje miesto, svoj poriadok a usporiadanie. Prijmite to aj Vy. Pustite si trochu kľudu do duše a načerpajte silu.

7. Toto robím pre teba. Ak ste mali so zosnulým nejaké spoločné plány a ciele, uskutočnite ich. Povedzte si, toto robím pre teba. Si v tom aj ty, tvoja myšlienka, tvoj odkaz. Zmobilizujte svoje sily a kráčajte životom ďalej.

8. Pocity viny nie sú na mieste. Váš blízky je nenávratne preč, je to fakt, s ktorým sa musíte zmieriť. V takej podobe, v akej ste ho poznali v tejto realite, ho už neuvidíte. Možno je niekde inde a v inej realite. Prestaňte si vyčítať, čo ste mali a nemali urobiť. Mali ste zavolať sanitku skôr, nemali ste mu dovoliť fajčiť, jesť také a onaké jedlá, mali ste ho prinútiť viac cvičiť, menej pracovať, viac relaxovať... Verte, všetko je tak, ako má byť. Ani Vy by ste na tom nič nezmenili. Nie sme zodpovední za životy iných, len za ten svoj. Čo Váš blízky robil, bolo jeho rozhodnutie, nemôžete mať na všetko vplyv.

9. Rozhodnite sa pre život. Život sa smrťou iných nekončí a nemal by sa skončiť ani ten náš. Určite by si to naši blízki nepriali, aby sme zvyšok života prežili len smútku a trúchlení za nimi. Aby sme sa už nikdy nedokázali usmievať a radovať zo života. Postupne nachádzajte chvíle, keď opäť pocítite radosť zo života. Môže to byť úsmev, pohladenie, pohľad na šantiace deti, niečo, z čoho opäť poprúdi život k Vám.

10. Prebuďte v sebe to dobré. Každá smrť z nás robí lepšieho človeka, vzbudzuje v nás súcit, prebudí v nás to lepšie. Blízkosť smrti spôsobí, že my sami si uvedomíme vlastnú smrteľnosť a krehkosť života. Kdesi hlboko vo vnútri v nás vzklíči túžba po živote. Prebuďte v sebe to dobré. Nehaňte sa za to, že už máte chuť sa usmiať alebo byť veselý. Užívajte si život, kým tu ešte ste. Pomáhajte iným, nebuďte v tom sám.

Tento článok venujem Tebe Marinka (manželova mama, moja svokra). Ďakujem za všetko, čo si mi dala. Vždy si mi bola vzorom v rozdávaní nezištnej lásky a tak to aj zostane.